.
Skúsenosti sa najlepšie ukazujú na konkrétnej práci.
Z práce pre mesto Hnúšťa a jeho obyvateľov
Kontrola – skúsenosť, ktorá ma naučila pýtať sa
Ako hlavná kontrolórka mesta Hnúšťa som mala možnosť poznať fungovanie samosprávy z úplne inej strany – cez rozpočet, hospodárenie, zmluvy, rozhodnutia aj činnosť mestských organizácií.
Kontrola ma naučila ísť do hĺbky, hľadať súvislosti a pýtať sa aj vtedy, keď odpoveď nebola jednoduchá. Najmä však pochopiť, že pri verejných peniazoch nestačí dobrý úmysel. Rozhodnutia musia byť zákonné, hospodárne a obhájiteľné pred ľuďmi.
A naučila ma ešte niečo – dobrá kontrola nemá hľadať vinníkov. Má pomáhať odhaľovať problémy a predchádzať tomu, aby sa opakovali.
Poslankyňa – skúsenosť s rozhodovaním
Ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Hnúšti som spoznala samosprávu aj z pohľadu človeka, ktorý rozhoduje o rozpočte, investíciách, majetku mesta či ďalších dôležitých otázkach jeho fungovania.
Táto skúsenosť ma naučila počúvať rôzne názory, pýtať sa, hľadať súvislosti a pred rozhodnutím premýšľať nad jeho dôsledkami.
A utvrdila ma v tom, čomu verím dodnes: dobré vedenie mesta potrebuje primátora a poslancov, ktorí dokážu spolupracovať aj vtedy, keď sa na všetkom nezhodnú.
Prednostka – skúsenosť s riadením úradu
Ako prednostka Mestského úradu v Hnúšti zodpovedám za organizáciu a chod úradu, koordináciu práce jednotlivých oddelení a nastavovanie vnútorných procesov.
Táto práca mi ukázala mesto z ďalšej strany – nielen cez rozhodnutia, ale najmä cez to, čo všetko treba urobiť, aby sa rozhodnutia premenili na konkrétny výsledok pre ľudí.
Naučila ma viesť tím, riešiť problémy naprieč rôznymi oblasťami a ešte viac ma utvrdila v tom, že dobre fungujúce mesto potrebuje nielen dobré rozhodnutia, ale aj schopných ľudí, jasné pravidlá a spoluprácu.
Strategické dokumenty – plánovať mesto s výhľadom dopredu
Ako gestorka tvorby strategických dokumentov mesta som koordinovala prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Hnúšťa (PHSR) a Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Hnúšťa.
Ich príprava znamenala prepájať údaje a reálne potreby mesta s názormi odborníkov, organizácií, partnerov aj ľudí, ktorí v Hnúšti žijú.
Táto práca ma naučila, že mesto nemôže riešiť iba to, čo potrebuje dnes. Musí vedieť, kam chce smerovať o niekoľko rokov a podľa toho pripravovať svoje rozhodnutia, projekty aj financie.
Petrivaldského vila – návrat života do národnej kultúrnej pamiatky
Dlhé roky čakala jedna z najzaujímavejších historických budov v Hnúšti na svoju obnovu. Petrivaldského vila, národná kultúrna pamiatka zo začiatku 20. storočia, napokon prešla rozsiahlou rekonštrukciou a v roku 2023 mohla opäť otvoriť svoje dvere verejnosti.
Na tomto projekte som mala možnosť pracovať od prípravy projektových zámerov a žiadostí o finančné zdroje až po koordináciu jednotlivých krokov obnovy. Bol to jeden z projektov, ktorý ma naučil, že pri záchrane historickej budovy nestačí mať iba dobrý nápad. Potrebná je trpezlivosť, spolupráca s odborníkmi, pamiatkarmi a partnermi, hľadanie rôznych možností financovania a množstvo práce, ktorú na výsledku často vôbec nevidno.
Žihadielko – keď sa Hnúšťa spojila
Ako koordinátorka projektu za mesto som zastrešovala zapojenie Hnúšte do celoslovenskej súťaže o detské ihrisko Žihadielko a aktivity spojené s hlasovaním.
Hnúšťania, rodáci aj priatelia mesta spojili sily a spoločne získali neuveriteľných 508 672 hlasov. Výsledkom bolo víťazstvo a nové detské ihrisko v hodnote 87 000 eur.
Pre mňa však Žihadielko znamenalo ešte viac. Ukázalo, akú silu má Hnúšťa, keď sa ľudia dokážu spojiť pre spoločnú vec.
Elektrický zametací stroj – od vlastnej myšlienky k výsledku
Myšlienka využiť dostupné externé zdroje na elektrický zametací stroj pre Hnúšťu vznikla z mojej iniciatívy. Ako projektová manažérka som následne pripravila projekt a zabezpečila jeho podanie.
Mesto získalo z Environmentálneho fondu takmer 90 000 eur a Hnúšťa sa stala prvým mestom na Slovensku s takýmto plne elektrickým samohybným zametacím strojom.
Pre mňa je to príklad projektu, ktorý spája praktické riešenie každodenného problému s úspornejšou a ekologickejšou prevádzkou mesta.
Banské múzeum – banícka história, ktorá žije ďalej
Ako projektová manažérka som pripravovala projekt banského múzea na Mútniku s cieľom získať finančné prostriedky na jeho vybudovanie a následne som sa spolupodieľala aj na jeho implementácii, a to nielen pre naše mesto ale aj pre OZ Horná Rimava, ktoré banské múzeum dnes úspešne prevádzkuje a ďalej rozvíja.
Teší ma, že projekt nezostal iba na papieri. Pomohol zachovať kus baníckej histórie Hnúšte a vytvoriť unikátne miesto, ktoré dnes patrí k zaujímavostiam nášho mesta.
Opatrovateľská služba – podpora, ktorá zostáva doma
Niekoľko rokov som ako projektová manažérka pripravovala projekty na získanie finančných prostriedkov pre opatrovateľskú službu v Hnúšti a zabezpečovala ich finančnú implementáciu.
Vďaka externým zdrojom bolo možné podporiť poskytovanie služby, ktorá pomáha seniorom a ľuďom odkázaným na pomoc zostať čo najdlhšie vo svojom domácom prostredí.
Aj toto je pre mňa zmysel projektov – nehľadať peniaze iba na budovy a investície, ale aj na služby, ktoré priamo pomáhajú ľuďom.
Regionálna spolupráca – Hnúšťa nie je ostrov
Už niekoľko rokov sa aktívne podieľam na spolupráci Hnúšte s mestami, obcami a ďalšími partnermi v regióne, najmä pri príprave spoločných rozvojových stratégií a projektových zámerov.
Bola som pri príprave projektov Hnúšte pre územie udržateľného mestského rozvoja, ako aj v rámci MAS MALOHONT a táto spolupráca pokračuje dodnes – pri hľadaní možností financovania aj riešení, ktoré presahujú hranice jedného mesta.
Táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že Hnúšťa sa nemôže rozvíjať sama. Potrebuje byť aktívnym a rešpektovaným partnerom v regióne.
Terénna sociálna práca – pomoc tam, kde je potrebná
Ako projektová manažérka som pripravovala projekty na podporu terénnej sociálnej práce v Hnúšti a zabezpečovala ich finančnú implementáciu.
S terénnymi pracovníkmi som však spolupracovala aj priamo – pri zbierkach šatstva, potravinovej pomoci a ďalších aktivitách pre ľudí a rodiny, ktoré sa ocitli v náročnej životnej situácii.
Táto skúsenosť mi ukázala, že sociálna pomoc má najväčší zmysel vtedy, keď poznáme skutočné problémy ľudí a dokážeme na ne reagovať konkrétnou pomocou.
Strom roka – príbeh hnúšťanskej katalpy
Bola som autorkou projektu nominácie hnúšťanskej katalpy do celoslovenskej ankety Strom roka a spolupracovala som na jeho realizácii aj kampani na podporu hlasovania.
Naša približne 180-ročná katalpa v Mariássyho záhrade napokon získala 2. miesto na Slovensku. Úspech priniesol nielen pozornosť tomuto výnimočnému stromu a Hnúšti, ale aj finančné prostriedky na jeho odborné ošetrenie.
Pre mňa je to príklad, že aj malý nápad môže pomôcť chrániť to vzácne, čo v Hnúšti máme..
Detské dopravné ihrisko – od dobrovoľníctva k obnove
Pri dopravnom ihrisku som bola najskôr ako dobrovoľníčka – spolu s ďalšími ľuďmi sme čistili a upravovali zanedbaný areál a postupne mu vracali život.
Keď však bolo zrejmé, že samotné brigády nestačia a ihrisko potrebuje väčšiu obnovu, pripravila som projekt na získanie finančných prostriedkov na jeho rekonštrukciu a následne zabezpečovala jeho finančnú implementáciu.
Výsledkom bolo bezpečnejšie a kvalitnejšie miesto pre dopravnú výchovu detí aj voľný čas rodín.
Sadni na bicykel s rodinou – rozvoj cykloturistiky
Ako projektová manažérka som pripravila projekt zameraný na rozšírenie cykloturistiky a služieb pre domácich aj návštevníkov Hnúšte.
Na projekt sa podarilo získať externé financovanie a rozšíriť mestskú cyklopožičovňu o nové bicykle, elektrobicykle či cyklovozík pre rodiny s deťmi. Súčasťou bola aj podpora cyklobusu a prepojenie Hnúšte s turistickou ponukou celého Gemera.
Pre mňa je tento projekt príkladom, že aj s menším rozpočtom sa dá vytvoriť niečo, čo má praktický význam a zároveň pomáha mestu otvárať sa návštevníkom a regiónu.
Vdýchnime život Petrivaldského vile
Po obnove Petrivaldského vily prišla ďalšia výzva – naplniť ju obsahom a vytvoriť z nej miesto, ktoré bude slúžiť ľuďom aj návštevníkom Hnúšte.
Bola som autorkou projektu, na ktorý sa podarilo získať viac ako 132 000 eur. Súčasťou prípravy bola aj moja účasť na pracovných workshopoch, kde sa formovala budúca podoba a využitie priestorov. Následne sme spolu s kolegami zabezpečovali náročnú implementáciu projektu.
Vďaka získaným financiám sa vila vybavila pre vznik regionálneho informačného centra a moderných expozícií venovaných Jankovi Franciscimu Rimavskému, Matejovi Hrebendovi a knižnej kultúre.
Miestne občianske a preventívne služby – nová služba pre Hnúšťu
Ako projektová manažérka som pripravila projekt, vďaka ktorému Hnúšťa získala takmer 167 000 eur na zavedenie miestnych občianskych a preventívnych služieb – po prvýkrát v našom meste.
Následne som spolu s kolegami zabezpečovala jeho implementáciu. Vďaka projektu začali v meste pôsobiť štyria členovia MOaPS, ktorí pomáhali pri dohľade nad verejným poriadkom, čistotou, prevenciou a problémami vo verejnom priestore – vrátane mestských častí.
Aj tento projekt ukázal, že externé zdroje môžu mestu priniesť nielen nové investície, ale aj konkrétne služby pre každodenný život.
Amfiteáter – od myšlienky k lepšiemu zázemiu
Bola som autorkou prvotnej myšlienky využiť možnosť externého financovania na obnovu nevyhovujúceho zázemia mestského amfiteátra. Nápad sme následne spolu s kolegami pretavili do projektu a dotiahli až do úspešnej realizácie.
Aj pri tomto projekte sa ukázalo, aké dôležité je mať prehľad o vyhlásených výzvach, vedieť sa v nich orientovať a v správnom čase využiť príležitosť pre mesto.
Výsledkom sú zrekonštruované sociálne zariadenia vrátane bezbariérového WC, šatňa a potrebné zázemie pre účinkujúcich, organizátorov aj návštevníkov podujatí.
Lávka v Hačave – riešenie konkrétneho problému
Ako projektová manažérka som pripravila projekt na získanie finančných prostriedkov na rekonštrukciu lávky v mestskej časti Hačava, ktorej havarijný stav výrazne obmedzoval dopravu a každodenný život miestnych obyvateľov.
Po získaní finančných prostriedkov sme projekt spolu s kolegami realizovali. Rekonštrukciou sa podarilo obnoviť bezpečné dopravné spojenie a prístup k domácnostiam, základným službám aj pre záchranné zložky.
Aj takéto projekty sú pre mňa dôležité. Rozvoj mesta sa nemôže končiť v jeho centre. Rovnako dôležité sú problémy ľudí v našich mestských častiach.
Množstvový zber odpadu – využiť príležitosť pre Hnúšťu
O spravodlivejšom systéme platenia za odpad a modernizácii kontajnerových stojísk sa v Hnúšti hovorí už niekoľko rokov. Vnímala som záujem aj požiadavky občanov, aby sa mesto touto témou začalo vážnejšie zaoberať.
Keď bola vyhlásená vhodná výzva, prišla som s prvotnou myšlienkou, aby sa do nej Hnúšťa zapojila a využila túto príležitosť na získanie externých financií.
Nasledovala náročná odborná príprava projektu, ktorú sme spolu s kolegami zvládli vlastnými kapacitami mestského úradu, bez externého projektového manažmentu. Výsledkom je predložený projekt v hodnote viac ako 553 000 eur.
Ak bude úspešný, môže priniesť uzamykateľné kontajnerové stojiská, čipovanie nádob a vytvoriť podmienky pre spravodlivejší systém nakladania s odpadom.
Pre mňa je aj toto príklad toho, ako by malo mesto pracovať – počúvať, čo ľudia potrebujú, sledovať možnosti financovania a vedieť v správnej chvíli premeniť príležitosť na konkrétny projekt.
Priestory pre seniorov – z dlhoročnej požiadavky k fungujúcemu miestu
Seniori v Hnúšti dlhé roky hovorili o tom, že potrebujú vlastné priestory, kde by sa mohli stretávať, rozvíjať svoje aktivity a tráviť čas spolu. Túto ich požiadavku som vnímala a keď sa objavila možnosť, prišla som s návrhom, ako ju premeniť na konkrétne riešenie.
Pripravila som projekt Rozvoj komunitných sociálnych služieb mesta Hnúšťa, na ktorý sa podarilo získať viac ako 92 000 eur. Následne som zabezpečovala aj jeho finančnú implementáciu.
Vďaka projektu dostala dovtedy ošarpaná budova na Partizánskej ulici nový zmysel aj nový život. Dnes sú v nej priestory, ktoré seniori využívajú na stretávanie, svoje aktivity a spoločný čas.
Pre mňa je tento projekt príkladom toho, že počúvať ľudí má zmysel vtedy, keď ich potreby dokážeme premeniť na konkrétne riešenia.
Pumptrack – z podnetu ľudí vznikol konkrétny projekt
Myšlienka na pumptrack vznikla celkom prirodzene. Občania sa ma pýtali, čo by sa dalo urobiť s nevyužitým priestorom vedľa predajne Lidl. Premýšľala som nad tým, čo v Hnúšti chýba a čo by práve na tomto mieste mohlo dávať zmysel. Prišla som s nápadom vytvoriť tu pumptrackovú dráhu pre deti, mladých aj dospelých.
Zámer získal podporu a spolu s kolegami sme ho pretavili do konkrétneho projektu. O financovanie sme sa pokúsili už v roku 2025. Neuspeli sme, ale dobrého nápadu sme sa nevzdali. Keď prišla nová príležitosť, projekt sme opätovne pripravili a predložili.
Ak bude projekt úspešný, nevyužitý priestor sa môže stať súčasťou väčšej športovo-rekreačnej zóny a priniesť ďalšie miesto na aktívne trávenie voľného času.
Pre mňa je tento projekt opäť príkladom toho, že dobré nápady často začínajú obyčajným rozhovorom s ľuďmi. Potom však treba vedieť nájsť riešenie, vhodnú príležitosť na financovanie a nevzdať sa po prvom neúspechu.
Pomoc miestnym podnikateľom – Apartmány Tulipán
Svoje skúsenosti s projektmi a externým financovaním som využívala aj mimo práce pre mesto. Pomáhala som miestnym podnikateľom pri hľadaní možností, ako ich nápady a investície podporiť z dostupných finančných zdrojov.
Jedným z takýchto projektov bola rekonštrukcia budovy Kvetinárstva Tulipán a vytvorenie Apartmánov Tulipán.
Pomáhala som s celým projektovým procesom – od prípravy projektu a žiadosti o finančné prostriedky, cez finančnú implementáciu a vyúčtovanie až po následné monitorovanie projektu.
Teší ma, keď výsledkom takejto spolupráce nie je iba úspešný projekt na papieri, ale reálna investícia, ktorá skrášli mesto, rozšíri jeho služby a pomôže miestnemu podnikaniu.
Apartmány na Kolibe – pomoc dobrému podnikateľskému zámeru
Aj pri vzniku Apartmánov na Kolibe som využila svoje skúsenosti s projektmi a externým financovaním na pomoc miestnemu podnikateľovi.
Pomáhala som pripraviť projekt a žiadosť o finančné prostriedky a po ich získaní som zabezpečovala aj finančnú implementáciu, vyúčtovanie a následné monitorovanie projektu.
Dnes je výsledok viditeľný – vzniklo fungujúce ubytovanie, ktoré rozšírilo možnosti pre návštevníkov Hnúšte a podporilo rozvoj cestovného ruchu v našom okolí.
Takéto skúsenosti mi ukázali, že rozvoj mesta nevytvára iba samospráva. Tvoria ho aj miestni podnikatelia, ktorí majú odvahu investovať, rozvíjať svoje služby a prinášať nové možnosti. Ak im vieme pomôcť zorientovať sa v možnostiach a otvoriť cestu k dostupným zdrojom, má takáto spolupráca zmysel pre celé mesto.
Pomoc Kick-box klubu Leon – skúsenosti, ktoré môžu pomôcť aj druhým
Svoje skúsenosti s prípravou projektov som sa snažila využívať aj mimo svojej práce pre mesto. Keď miestny Kick-box klub Leon hľadal možnosti, ako zlepšiť podmienky pre tréning detí a mládeže, pomohla som mu s prípravou projektu na získanie finančnej podpory.
Projekt bol úspešný a klub mohol vďaka získanej dotácii doplniť potrebné športové vybavenie – nové tatami, posilňovaciu vežu a ďalšie vybavenie využívané pri tréningoch.
Teší ma najmä to, že získané peniaze pomohli tam, kde majú skutočný význam – pri pravidelnej práci s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí športujú a reprezentujú svoje mesto.
Aj toto je pre mňa súčasť spolupráce. Ak viem svojimi skúsenosťami pomôcť dobrému nápadu alebo ľuďom, ktorí robia niečo užitočné pre Hnúšťu, rada ich využijem.
Rozvoj miestnej firmy – nové technológie a pracovné príležitosti
Projektové skúsenosti som využila aj pri pomoci miestnemu podnikateľovi s rozvojom jeho firmy. Pripravila som projekt a žiadosť o získanie finančných prostriedkov na obstaranie nových technológií na výrobu sušeného palivového dreva.
Cieľom bolo posunúť existujúcu výrobu ďalej – zvýšiť jej efektívnosť a pridanú hodnotu, zaviesť nové technológie a zároveň podporiť vytváranie pracovných príležitostí v našom regióne.
Aj pri takýchto projektoch som videla, aké dôležité je vedieť prepojiť dobrý podnikateľský zámer s vhodnou možnosťou financovania a pomôcť človeku zorientovať sa v celom projektovom procese.
Miestni podnikatelia vytvárajú služby, výrobu aj pracovné miesta. Ak chceme, aby sa Hnúšťa rozvíjala, potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní tu podnikať, investovať a svoje firmy ďalej rozvíjať.
Pomoc miestnemu podnikateľovi – nové technológie a rozvoj služieb
Svoje skúsenosti s projektmi a dotačnými mechanizmami som využila aj pri ďalšej pomoci miestnemu podnikateľovi. Pripravila som projekt a žiadosť o získanie finančných prostriedkov na rozšírenie jeho služieb a obstaranie nových technológií.
Vďaka projektu sa podarilo obstarať novú techniku na obhospodarovanie lúk, pasienkov a trávnatých plôch – rotorový zhrňovač a diskový žací stroj. Investícia umožnila podnikateľovi modernizovať svoju činnosť, rozšíriť poskytované služby a podporiť vytváranie pracovných príležitostí.
Projekt sa podarilo úspešne zrealizovať podľa plánovaného zámeru.
Aj pri tejto spolupráci som videla, že dobrý podnikateľský nápad niekedy potrebuje najmä človeka, ktorý vie nájsť vhodný zdroj financovania a pomôže prejsť náročnou cestou od žiadosti až k realizácii.
Zrkadielko a Sinec – kus môjho srdca
Folklór pre mňa nikdy nebol iba voľnočasovou aktivitou. Je to kus môjho života, ľudia, ku ktorým patrím, a niečo, čomu úprimne verím.
Roky vediem Detský folklórny súbor Zrkadielko. Vidieť deti, ktoré prídu prvýkrát nesmelo do sály a postupne si nájdu vzťah k tancu, spevu, tradíciám, ale najmä jeden k druhému, je pre mňa jedna z najkrajších odmien. Nie všetky raz zostanú pri folklóre. Verím však, že si odnesú priateľstvá, zážitky, vzťah k svojmu kraju a pocit, že niekam patria.
Veľmi osobný je pre mňa aj Folklórny súbor Sinec. Jeho obnovenie nebolo iba o tanci a vystúpeniach. Bolo o tom znovu spojiť ľudí, ktorých spája rovnaká vášeň, a vrátiť život niečomu, čo má v Hnúšti svoju históriu a svoje miesto.
Za tie roky som pochopila, že folklór nie je iba o krojoch, piesňach a tanci. Je predovšetkým o ľuďoch. O trpezlivosti, dôvere, dobrovoľnosti, spoločnej práci a o radosti z niečoho, čo vytvárame spolu.
A možno práve preto je mi taký blízky.
Zrkadielko a Sinec nevnímam ako niečo, čo vediem. Vnímam ich ako spoločenstvá, ktorých som sama súčasťou. A som na ne nesmierne hrdá.
Rodičia a škola – roky obyčajnej spolupráce
Keď boli moje deti menšie, prirodzene som sa zapájala aj do života ich škôl. Niekoľko rokov som bez nároku na odmenu viedla rodičovské združenie v materskej škole a následne som osem rokov viedla pokladňu rodičovského združenia na základnej škole.
Nebola to práca pre mesto ani súčasť môjho zamestnania. Bola to jednoducho práca rodiča, ktorý chcel priložiť ruku k dielu.
Za tie roky to znamenalo množstvo spolupráce s rodičmi, učiteľmi aj vedením školy, spoločné riešenie potrieb detí, hospodárenie s peniazmi rodičovského združenia, ale aj veľa drobných vecí, ktoré k životu školy jednoducho patria.
Aj táto skúsenosť ma veľa naučila. Škola nefunguje iba vďaka budove, rozpočtu či rozhodnutiam zriaďovateľa. Funguje najmä vtedy, keď spolu dokážu hovoriť a spolupracovať učitelia, rodičia a ľudia, ktorým záleží na deťoch.
Keď sa obzriem späť
Keď sa dnes obzriem za týmito projektmi a aktivitami, pri mnohých by sa dalo jednoducho povedať, že to bola moja práca. A bola. Patrili k mojim pracovným povinnostiam, k pozíciám, ktoré som zastávala, aj k zodpovednosti, ktorú som na seba prevzala.
Napriek tomu som na túto prácu hrdá a chcem, aby ľudia vedeli, čo všetko za tie roky prešlo mojimi rukami. Kde som prišla s prvotnou myšlienkou, kde som hľadala možnosti financovania, pripravovala projekty a rozpočty, koordinovala realizáciu alebo pomáhala dotiahnuť veci do konca. Aj toto sú skúsenosti, ktoré som za tie roky získala a o ktoré sa dnes môžem oprieť.
Zároveň by nebolo fér hovoriť o týchto výsledkoch ako o práci jedného človeka. Nikdy neboli iba moje. Bez rozhodnutí a podpory poslancov mestského zastupiteľstva a primátorov naprieč viacerými volebnými obdobiami, bez práce mojich kolegov z úradu, partnerov a mnohých ďalších ľudí by veľa z nich nevzniklo alebo by sa ich nepodarilo dotiahnuť do konca.
Preto ich tu neukazujem ako zoznam svojich zásluh. Ukazujem ich ako kus svojej práce, skúseností a zodpovednosti, ktorú som za tie roky niesla.